The Funiest Part of My Life part 4
.“ Keď som bol na ceste domov, tak som stretol Gokuderu a Yamamota. „Ohayo gozaimasu Juudaime.“ „Os, Tsuna.““Ohayo, Gokudera – kun, Yamamoto.“ Viete, že som bol včera večer u Hibariho, že?“ pokývali hlavou na znak toho, že vedia. „Tak musíte vedieť aj to, že mi Hibari povedal pravdu, že mu to nepovedal len Reborn. Povedal mi, že vás musel zmlátiť, aby to z vás dostal. Dúfam, ale môžeme ti to povedať až doma?“ „OK, súhlasím. Tak potom poďme domov a zavolajte ostatných až na Chrome, tá mobil nemá.“ Keď sme prišli domov, tak tam boli už ostatní, okrem Reborna a Lamba. „Kde sú Reborn a Lambo?“ „Reborn išiel včera dobrovoľne trénovať Lamba.“ „Tak už aj Reborn sa rozhúpal, ha?“ „Ako to myslíš, Juudaime?“ „Myslím to tak, že to nebude obyčajný tréning ako keď Reborn napríklad trénuje mňa, pretože Reborn je buchnutý do Lamba. Ale odbehnime od témy. Včera som bol s Hibarim a on mi povedal, že mu to nepovedal len Reborn, ale že to z vás musel vymlátiť. Jediná vec, ktorú sa vás opýtam je ako veľmi vás Hibari zmlátil, aby som si to s ním mohol ísť ručne stručne vybaviť.“ !“Tsuna, pamätáš si ten pondelok, keď sme všetci neboli v škole?“ „Áno.“ „Tak to sme všetci boli v nemocnici ešte od piatkového poobedia. Našťastie nikto nebol v bezvedomí, alebo v ohrození života a to len vďaka Gokuderovi, ktorý to Hibarimu potvrdil a ten nás potom nechal tak. Našťastie sme nemali žiadne zlomeniny len pár prasknutých kostí, ktoré sa rýchlo uzdravili, potom len škrabance a podliatiny, ktoré sa tiež rýchlo uzdravili. „Juudaime, ja som mu to nechcel povedať ale to bol jediný spôsob ako ho zastaviť.“ „Nič vám nevyčítam. Ďakujem ti, Gokudera. To bolo veľmi múdre.“ „Ale Juudaime, mne netreba ďakovať, veď som ani nič také neurobil.“ „Ale musím, Gokudera – kun. A že si nič také neurobil? Vieš si predstaviť, čo by som urobil, keby sa vám niečo stalo? Už teraz sa bojím, že sa neudržím na uzde a zabijem ho. Teraz pôjdem za ním si to s ním vybaviť a potom pôjdem domov, okay?“ „Wakarimašta Juudaime.“ „Sayonara, ja matta nee.“ „Ahoj a dávaj si pozor Tsuna.“ „Presne Juudaime. Dávajte si pozor.“ „Samozrejme. Keby sa mi niečo stalo, tak by ste iste nastavili vlastné krky na to, aby ste našli toho, čo by mi ublížil, že? Nebojte, nič sa mi nestane. Tak ja idem, čaute minna.“ Povedal som a odišiel som. Pred domom som vkĺzol do hyper módu, zakýval som im a letel som smerom ku škole. Pred školou som vykĺzol z hyper módu a ďalej som pokračoval po vlastných. Našiel som ho v jeho klubovni ako tam spí za stolom. Prišiel som k nemu a zozadu som ho objal, keď sa ani nemykol, tak som ho pobozkal na zátylok a až vtedy sa zobudil. „Čo tu robíš, Tsuna?“ „Prišiel som si s tebou vyrovnať všetky účty.“ „Aké účty?“ „Napríklad to, že si mi zmlátil skoro všetkých ostatných guardianov, dúfam, že Lamba si sa ani nedotkol, pretože sa potom teš na to, čo ti urobí Reborn.“ „Prečo Reborn?“ „Áááááá, tak tebe som to ešte nepovedal? Reborn je buchnutý do Lamba, a je strašne háklivý na to, keď mu niekto niečo urobí.“ „Ahá, takže Reborn a Lambo.“ „Áno ale teraz naspäť k téme, od ktorej sme odbočili. Všetko mi povedali. Keď ti nabudúce čo i len napadne niečo také, tak si daj prosím ťa facku a ten nápad ihneď vytĺč z hlavy, okay?“ „A keď to aj tak urobím, tak čo mi urobíš?“ „No podľa rozsahu zranení. Keď budú také ľahšie, tak ti zakážem ten tvoj V.I.P. vstup do mňa, a keď to budú ťažšie zranenia ako napríklad silný otras mozgu, bezvedomie, amnézia, zlomené viaceré kosti, poškodené orgány, tak sa asi neovládnem a pocítiš ten môj X – Burner na svojej koži, je ti to jasné?“ „Áno, a už teraz sa ťa bojím.“ Potom sme sa milovali celý deň až do večera. Okolo piatej, šiestej som odchádzal zo školy ale zistil som, že som si tam zabudol mobil, a tak som sa preňho vrátil. Keď som už bol pri dveriach, tak som počul ako sa tam Hibari s niekým rozpráva. Po chvíľke mi doplo, že s niekým volá a ešte chvíľu mi trvalo, než som prišiel na to, že Hibari volá s XanXusom. Vysmieval sa mu, že je totálny blázon, keď si myslí, že by som ho mohol niekedy mohol milovať. Že teraz som jeho, a že on ma nikomu nedá a duplom takému masochistickému debilovi ako je on, a tak ďalej. Počkal som tam, pokým nedovolali, potom sa išiel Hibari osprchovať a vtedy to bola moja šanca. Tak som potichu ako myš vkĺzol do miestnosti, zobral som si mobil, opísal som si XanXusove číslo a utekal som k východu. Tam som vkĺzol do hyper módu a odletel som domov, kde som pristál na dvore. Mama na mňa pozerala ako tela na nové vráta, tak som vykĺzol z hyper módu a až vtedy sa spamätala. „Tsu – kun, aj ty si tu pred chvíľou videl takého chlapca, čo sa totálne podobal na teba, len vyzeral, že je zodpovednejší, a že je trochu starší. Videl si ho? Poznáš ho?“ „Nie, mami. Nikoho som nevidel a teraz, keď ma omluvíš, tak potrebujem ísť do svojej izby, nechcem jesť. Keď budem hladný, tak sa prídem najesť, okay?“ „Dobre a ešte som ti to nepovedala ale zajtra by mal prísť tvoj otec, niekedy ráno.“ „To je dobre. Tak keď príde, tak ho pošli za mnou, dobre? Potrebujem sa s ním porozprávať a opýtať sa ho, či by ma nezobral na cestu okolo sveta. Teraz cez prázdniny. Včera sme dostávali vysvedčenie, takže by to nevadilo. Tak ho pošleš za mnou?“ „Áno. Hneď ako príde, tak mu poviem, že si s ním chcel hovoriť a pošlem ho za tebou, dobre?“ „Arigatoo, okaa – san soshite Oyasumi Nasai.“ „Oyasumi Nasai, Tsu – kun.“