The Funiest Part of My Life part 2
„No tak to, že som neschopný, tak o tom vedia všetci a je to pravda, samozrejme. A to, že som do vás zamilovaný, Hibari – san, tak to je totálne blbina.“ „Naozaj? Ale ja som to počul aj od Hayata Gokuderi, Ryoheia Sasagawi, a ešte aj od Yamamota Takeshiho.“ „Nani?! Tí hajzli, no keď sa mi dostanú do rúk, tak im dám takú nakladačku, že budú až v bezvedomí.“ „To robiť nemusíš, ešte sa nespamätali z toho výprasku, ktorý dostali odo mňa. Musel som to z nich vytĺcť, pretože mi to nechceli povedať. Skoro som ich zbil k smrti.“ „A prečo ste ich museli zbiť k smrti, Hibari – san? Nestačilo vám to počuť od Reborna? Tak dobre, je to pravda. Áno som do vás zamilovaný, Hibari – san. A teraz čo? Zbijete aj mňa k smrti?“ „Nie, teba nie.“ „Počkať, prečo ma nechcete zbiť k smrti, tak ako aj ostatních? Má to niečo spoločné s tým, čo mi povedal Reborn?“ „Čo ti povedal Reborn?“ „No ja som sa bál, že ma zbijete k smrti, Hibari – san, ale on mi povedal, že mi neskrivíte ani vlások na hlave. Znamená to teda, že ste do mňa zamilovaný, Hibari – san?“ „BINGO! Vyhral si milión yenov. Máš pravdu, zamiloval som sa do teba, Tsuna.“ „Chotto matte, Hibari – san. To si zo mňa robíte srandu, keď mi to hovoríte. To nemôže byť pravda. To nemôže byť reálne. Ja som sa už zmieril s tým, že ma zabijete ale vy mi tu miesto toho hovoríte, že ma milujete? Nesnívam náhodou, alebo Hibari – san, neudrel ste si v poslednej dobe silno hlavu?“ „Prečo sa pýtaš?“ „Pretože táraš hrozné nezmysly.“ „Aké napríklad?“ „Napríklad to, že si do mňa zamilovaný, tak to je úplná hovadina, pretože ešte pre pár týždňami si ma chcel zbiť k smrti.“ „Ale to nie je hovadina. Ja ťa skutočne milujem. Keby som ťa nemiloval, tak by si bol už dávno pod zemou a voňal k fialkám zospodu. Ako ti mám dokázať, že ťa milujem? Mám ťa pobozkať? Mám ťa poprosiť na kolenách? Mám sa ospravedlniť tvojím guardianom, že som ich zmlátil skoro k smrti? Povedz, čo mám urobiť a ja to urobím.“ „Mohol by si sa najprv postaviť z tej zeme? Dobre, teraz poď ku mne. Povedz mi pravdu Hibari. Keď si to z nich vytĺkal, nezranil si sa?“ „Ako to vieš?“ „Nevedel som sa opýtať, pretože napríklad Ryohei sa len tak ľahko nevzdáva. Jeho motto je dokonca KYOKUGEN - EXTRÉM. A Gokudera s Yamamotom sa tiež tak ľahko nevzdávajú. Bojujú, až kým neupadnú do bezvedomia.“ „Aha, asi ich poznáš lepšie, než sa zdá.“ „Áno, veď to sa očakáva od BOSSA najsilnejšej mafie z celého podsvetia.“ „Nani?!“ „Ja som Vongola Decimo – Vongola Juudaime – Vongola the 10th – Desiata generácia Vongola Family. Teraz momentálne som v zácviku, tak je BOSS Kyuudaime, ktorý keď odíde z postu Vongola BOSS, tak automaticky nastupujem ja. Vongola Family je najsilnejšia mafiánska rodina, preto aj napríklad Haneuma Dino, ktorý s tebou cvičil, i keď je z Cavarlone Family, ktorá je mimochodom tretie najsilnejšia mafiánska rodina z celého podsvetia, tak je niečo ako môj podriadený, niečo ako môj starší brat a je to dokonca aj môj senpai, pretože jeho tiež cvičil Reborn, a s jeho výcvikom končil, ešte pred tým ako prišiel za mnou.“ „Omoshire. Tak to je. A ja som sa divil, prečo ťa Chrome volá BOSS a prečo ťa Gokudera volá Juudaime, dokonca ešte aj v škole.“ „Gokudera – kun ma volá Juudaime odvtedy, keď sme spolu trochu bojovali. Vlastne on po mne hádzal dynamit a ja som sa ho snažil uhasiť čo najskôr, aby nevybuchol. Bol taký naštvaný, že keď po mne chcel ísť hodiť trojitú dávku bômb, tak sa skoro odpálil sám, lenže ja som ten dynamit odpálil skôr, než stihol vybuchnúť. Gokudera – kun, vtedy padol na kolená, sklonil sa k zemi, začal sa mi ospravedlňovať, začal ma nazývať Juudaime a vtedy aj uznal moju silu.“ „No toto, to je zaujímavé.“ „Nie to nie je zaujímavé. Koľko je hodín?“ „Je okolo piatej, prečo sa pýtaš?“ „Pretože dnes k nám má príjsť Haneuma Dino, alebo to mám ísť cvičiť/ trénovať s Rebornom? Už ani neviem.“ „No tak, to už by si mal ísť. Si tu so mnou ani nemusel zostávať. Len choď.“ „Ale ty si ma trošku vydieral.“ „Ja? Nikdy v živote by som ti také niečo neurobil.“ „No dobre. Verím ti.“ „Ale už by si mal ísť.“ Pritiahol som sa k nemu, pobozkal som ho a povedal som mu: „Hibari, od teba sa mi nikam nechce. Ani domov, ani na trénings Rebornom – pretože ten ma trénuje dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni. – tak ma to až tak netrápi.“ „Bože Tsuna.“ „Nani, Hibari?“ „Ježiši, ja sa z teba scvoknem.“ Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Bozkávali sme sa dlho, asi tak 5 – 6 minút v kuse.